Max Planck

Nemecký fyzik, ktorý je považovaný za zakladateľa kvantovej teórie, čo je jeden z pilierov modernej fyziky. Jeho priekopnícka práca na poli kvantovej mechaniky a žiarenia získala v roku 1918 Nobelovu cenu za fyziku. Planckova práca významne ovplyvnila ďalších fyzikov, ako boli Albert Einstein a Niels Bohr.

Život a kariéra:

• Rané roky: Max Planck sa narodil v Kielu v Nemecku. Od malička prejavoval veľký záujem o vedu a matematiku. Študoval na univerzitách v Mníchove a Berlíne, kde získal doktorát z fyziky.
• Profesionálny život: Väčšinu svojej akademickej kariéry strávil na univerzite v Berlíne, kde prednášal a vykonával výskum. Bol členom Pruskej akadémie vied a významným členom vedeckej komunity.

Kvantová teória žiarenia:

Planckova najdôležitejšia práca sa týkala problému vyžarovania čierneho telesa, čo bol jeden z hlavných nevyjasnených problémov fyziky na konci 19. storočia. Podľa klasickej fyziky (najmä zákonov termodynamiky a Maxwellovej teórie elektromagnetizmu) by čierne teleso malo vyžarovať nekonečné množstvo energie pri vysokých frekvenciách (tzv. ultrafialová katastrofa).

Planck v roku 1900 navrhol, že energia nie je vyžarovaná alebo absorbovaná spojite, ako sa predpokladalo, ale v diskrétnych kvantách. Toto revolučné tvrdenie, dnes známe ako Planckova kvantová teória žiarenia, uvádza, že energia elektromagnetického žiarenia je úmerná frekvencii a je daná vzťahom:

 E=h.v

E je energia žiarenia

h je Planckova konštanta (6.626×10−34 J⋅s)

v je frekvencia žiarenia

Tento vzťah znamenal, že energia je kvantizovaná, čo bol radikálny odklon od klasickej fyziky, ktorá predpokladala, že energia môže byť vyžarovaná spojite. Planck pôvodne vnímal kvantovanie energie ako matematickú konvenciu na vyriešenie problému čierneho telesa, no neskôr sa ukázalo, že jeho práca odhalila fundamentálny aspekt prírody.

Význam:

Planckova kvantová teória bola základom pre rozvoj modernej fyziky a kvantovej mechaniky. Jeho práca otvorila dvere pre ďalší vývoj teórií ako je Einsteinova teória fotoelektrického javu (1905) a Schrödingerova vlnová mechanika.

Neskoršie roky a dedičstvo:

Planck prežil ťažké obdobie počas prvej a druhej svetovej vojny. Počas nacistickej éry sa pokúšal obhajovať nezávislosť vedy, no jeho syn bol popravený za účasť v sprisahaní proti Hitlerovi. Planck zomrel v roku 1947, no jeho dedičstvo pretrváva, najmä v kvantovej fyzike, kde je jeho meno spojené s mnohými fyzikálnymi pojmami, vrátane Planckovej konštanty a Planckovho času, dĺžky a energie.

Kvantová teória, ktorú inicioval, dodnes formuje naše chápanie vesmíru, od subatomárnych častíc po kozmologické štruktúry.